Čínsky jazyk

Materinský jazyk pre : 1mld. +

Dohovorí sa ním približne : 1mld. +

Poradie vo svete : 1

Počet užívateľov Internetu : 14,7 percent

Mandarínska čínština je najpoužívanejším dialektom v Číne. Hovorí nim približne 70% celkovej populácie. Pojem mandarin je anglický výraz pre čínske spojenie znamenajúce „oficiálny jazyk“ - dialekt z oblasti Beijing. Mandarinčina je rodným jazykom pre približne 870 mil. Číňanov a sekundárnym ju používa približne 178 mil.. Používa sa nielen v Číne ale v aj Bruneii, Kambodži, Indonézií , Thajsku, Vietname a prakticky na celom svete. Dialekt z oblasti Beijijng bol ako oficiálny úradný jazyk schválený v 50. rokoch 20. storočia, kedy sa stal i oficiálnym jazykom Taiwanu – miestny dialekt je však mierne odlišný, i keď oba vychádzajú z jedného základu. Taktiež je oficiálnym jazykom Singapuru. V oblasti Macau a Hong Kongu sa používa ďalej angličtina a portugalčina.

Iné sinotibetské jazyky Číny:

• WU 77 mil
• Cantonesse 71 mil
• Min 60 mil
• Jin 60 mil
• Xiang 36 mil
• Hakka 34 mil
• Gan 31mil
• Hui 3,2
• Ping 2 mil

Kantónčina (Cantonesse) je historicky najpoužívanejším jazykom čínskej populácie v západnom svete, no postupne ju predbieha jej mandarínska odnož.

Historici sa už oddávna zaujímali o čínske písmo. Tu sa zrodila myšlienka, že znakové písmo môže mať korene na Blízkom východe, pretože niektoré znaky boli podobné symbolom mezopotámskych civilizácií. Čínske písmo si približne od 2. tisícročia p.n.l. až podnes udržalo svoju podobu . Jedná sa o tzv. logografické písmo, pretože slová sa spájajú do viacerých jazykových jednotiek. Počet slabík je v čínštine značne obmedzený, to viedlo k vysokej homofónii, teda stavu, keď jazyková jednotka má niekoľko rozličných významov. Bežný laický názor je taký, že každý čínsky znak je jedno slovo. Nie je to celkom pravda. Existujú síce aj jednoznakové slová, ale neporovnateľne viac je dvojznakových slov. Čínske znakové písmo sa v Číne bez veľkých zmien používalo vyše 2000 rokov až do polovice minulého storočia, keď prišlo k revolučnej zmene. V socialistickej Číne sa začala riešiť otázka sprístupnenia gramotnosti širokým vrstvám čínskeho obyvateľstva. Pôvodne sa plánovalo od používania znakového písma upustiť úplne a nahradiť ho abecedou. Nakoniec sa pristúpilo len k zjednodušeniu čínskych znakov, čo do veľkej miery uľahčilo štúdium čínskeho písma.